Autor je ukrajinským analytikom. Venuje sa téme vplyvu dezinformácií na slobodu názoru v Európe.
Počas štúdia v Slovenskej republike od polovice roka 2016 do polovice roka 2021 som opakovane zaznamenal nejednoznačné postoje Slovákov k Ukrajine. Niekedy ma výroky o Revolúcii dôstojnosti (na Slovensku známej aj ako protesty Euromajdan v rokoch 2013 až 2014, pozn. red.) či anexii Krymu, mierne povedané, šokovali. Inokedy som genézu týchto výrokov vôbec nechápal.
Bolestne známe proruské výroky
Či už pre to, aké konkrétne boli, alebo preto, že boli úplne nepravdivé. Keby sme sa pozreli na výroky, ktoré by sme mohli označiť ako absolútne nepravdivé, už vtedy som vedel, že sú mi bolestne známe: tieto naratívy boli skôr ruské alebo proruské. Dlho som nevedel pochopiť, prečo je „Ukrajina chudobná krajina“. Keby nebola chudobná, neštudoval by som na „chudobnom Slovensku“.
Nechápal som ani to, prečo je „Julia Tymošenková plynová kráľovná“. Pripomínam, že hovoríme o období rokov 2016 až 2021, keď už bolo všetkým na Ukrajine jasné, že maximum, čo pani Tymošenková (bývalá ukrajinská premiérka, pozn. red.) mohla dosiahnuť vo voľbách, bolo získať 8 až 12 percent hlasov a dostať sa do parlamentu, no nezastávať žiadne výkonné funkcie.
Nerozumel som ani tomu, prečo sú „Ukrajinci viac podobní Rusom“, hoci jazykovo a kultúrne sme bližší Slovákom, Poliakom a Čechom, či tomu, že „Majdan financovali USA“. To sa ma ako svedka týchto udalostí mimoriadne dotklo. Nie preto, že som za účasť na Majdane nedostal peniaze, ale preto, že tam zahynuli moji priatelia.
Rusko nemá hranice
Keď išlo o Rusko, situácia bola úplne iná: na jednej strane jasná, jednoznačná, pevná, na druhej strane negatívna a nedôverčivá. Je známe, že Kremeľ vynakladá obrovské finančné prostriedky na zvýšenie deštruktívneho vplyvu Ruska v Európe, čo ruské špeciálne služby nazývajú „informačné a vzdelávacie aktivity“.
Tento krásny názov, ktorý má propagovať „ruský svet“, „ruskú dušu“ alebo „ruskú pohostinnosť“, nie je v skutočnosti ničím iným ako propagandou, ktorá obsahuje všetky prvky informačných a psychologických špeciálnych operácií (IPSO).
Z dostupných informácií o ruských vojenských a politických doktrínach, ako je napríklad Karaganovova doktrína, povedané slovami Vladimira Putina vyplýva, že „Rusko nemá hranice“. Práve v tejto doktríne sa vytvorila koncepcia „ruského sveta“.
Nehovorím o Tolstého depresívnom románe Vojna a mier, o ktorom sa mnohí čitatelia učili v škole alebo na univerzite, ale o pekelnej základnej koncepcii – o rozdelení sveta na spravodlivých a kacírov.